Donedávna sa 6. januára svätil aj krst Pána v rieke Jordán, ale od roku
1969 ho rímskokatolícka cirkev stanovila na nedeľu nasledujúcu po 6.
januári, teda tento rok pripadá na 7. januára. V tento deň sa tiež
oficiálne končí vianočné obdobie rímskokatolíckeho liturgického roka.
Legenda o troch kráľoch z východu, ktorí navštívili novonarodeného
Ježiša v Betleheme, má pramene v Matúšovom evanjeliu. V ňom sa však
spomínajú iba všeobecne ako mudrci z východu, ktorí priniesli Ježišovi
tri dary: zlato, kadidlo a myrhu. Možno práve z počtu darov neskôr
vznikla tradícia, že malo ísť o troch panovníkov menom Gašpar, Melichar a
Baltazár. K Ježiškovi ich malo priviesť svetlo Betlehemskej hviezdy.
Prvý raz sa o troch mudrcoch zmieňuje v 3. storočí grécky teológ a
spisovateľ Origenes. Traja králi a ich mená sa potom spomínajú v 6. a 7.
storočí. Ich relikvie mala nájsť svätá Helena, ktorá ich priviezla do
Konštantínopolu (dnešný Istanbul), a jej syn ich daroval milánskemu
biskupovi Eustorgiovi. V roku 1158, keď Miláno dobyl cisár Fridrich
Barbarossa, boli prevezené do Kolína a od roku 1948 je relikviár uložený
v kolínskom dóme.
Traja králi sú tradičnými postavami betlehemov aj vianočných a
trojkráľových hier. Vo sviatok Zjavenia Pána kňazi počas slávnostných
omší posväcujú trojkráľovú vodu soľou, kriedou a tymianom. K tradícii
patrí aj posvätenie domov či kňazská koleda, pri ktorej kňazi obchádzajú
domy a požehnávajú príbytky. Kropia ich svätenou vodou a v hornej časti
dverí napíšu kriedou aktuálny rok a spojenie písmen C, M, B, skratku
latinského Christus Mansionem Benedicat - Kristus nech požehná náš
príbytok.
V byzantsko-slovanskom obrade, ale aj v iných východných obradoch sa
krst Ježiša Krista slávi spoločne s Bohozjavením a zjavením Najsvätejšej
Trojice v pôvodnom dátume 6. januára. Kresťanské cirkvi východného
obradu slávia poklonu troch mudrcov Ježišovi už v deň narodenia
Spasiteľa, 25. decembra.
Pravoslávni veriaci na Slovensku, ktorí sa pridržiavajú juliánskeho kalendára, začínajú 6. januára sláviť Vianoce.